KÁVA V ČÍSLACH

Zopár štatistík o káve…
Viete, kde na svete vypijú najviac kávy?
A ktorá krajina jej najviac vyprodukuje? Tipnite si! Ešte než vám prezradíme správnu odpoveď, zavalíme vás ďalšími zaujímavosťami zo štatistických prieskumov.
Pre začiatok jedna ekonomická vsuvka: Všetky dáta ukazujú, že káva je nepochybne rastúci biznis, ktorému sa na Slovensku veľmi darí . Aký je ale vzťah Slovákov ku kofeínovému nápoju? Každý z nás si dá minimálne jednu až dve kávy denne v priemere. Ročne tak spotrebuje každý z nás skoro tri kilá suroviny.

Štatistický úrad Slovenskej republiky
…poskytuje oveľa presnejší údaj : „Spotreba kávy na Slovensku stúpla, vlani jej každý obyvateľ skonzumoval v priemere 2,8 kilogramu. “ (posledná aktualizácia 30.06.2023)
Prvý októbrový deň si už siedmy rok pripomíname ako Medzinárodný deň kávy. Aj na Slovensku je to stále obľúbený nápoj. Káva je prvá vec, na ktorú väčšina ľudí ráno myslí a ranná šálka sa stala neoddeliteľnou súčasťou rutiny aj mnohých Slovákov.
Aj preto každý obyvateľ Slovenska bez rozdielu veku vlani podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR skonzumoval v priemere až 2,8 kilogramu kávy, čo je o takmer 8 % (200 gramov) viac ako v roku 2020. Ak k príprave dobrého espressa je
podľa odborníkov potrebných 7 až 9 gramov mletej kávy, tak v priemere každý Slovák vypil denne aspoň jednu šálku.
„Dlhodobo sa spotreba kávy na Slovensku pohybuje na úrovni 3 kilogramy (kg) na obyvateľa. Ide o priemernú spotrebu za posledných 10 rokov, pričom najvyššiu spotrebu kávy za toto obdobie dosiahlo Slovensko v roku 2014, a to 3,6 kg na obyvateľa.
Najmenej (1,4 kg) kávy skonzumovali obyvatelia Slovenska v roku 1990,“ uviedol Róbert Vlačuha, riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR.
Káva je jedným z najviac obľúbených nápojov na svete. Podľa údajov statista.com v rokoch 2020/2021 sa na celom svete spotrebovalo viac ako 166,6 milióna vriec kávy (jedno vrece je 60 kg) pri miernom medziročnom náraste o 1,3 %. Európske
krajiny patria medzi najväčších konzumentov. V roku 2020 mali podľa odhadu statista.com najväčšiu spotrebu na obyvateľa v Holandsku (8,3 kg), Fínsku (7,8 kg) a Švédsku (7,6 kg).
Za 250 gramov praženej kávy sme v roku 2016 v slovenských obchodoch zaplatili v priemere 2,86 eura, vlani to bolo 3,04 eura.
Cena 100-gramového balenia instantnej kávy s kofeínom zostala približne rovnaká, pohybovala sa na úrovni 4,1 eura. Vlani bolo možné objednať si šálku kávy espresso (7g) v kaviarňach na Slovensku v priemere za 1,3 eura.
Na Slovensko sa v roku 2021 doviezlo 45,1 tisíca ton* kávy v hodnote 211 miliónov eur. Medziročne sa dovezený objem zvýšil o takmer 20 % a v porovnaní s päťročným priemerom o vyše 11 %. Najviac kávy dovezenej na Slovensko za posledných päť
rokov pochádzalo z Nemecka, Poľska, Českej republiky, Maďarska a Talianska.
Celkový vývoz kávy zo Slovenska dosiahol vlani 24,9 tisíca ton*, čo predstavovalo takmer 121 milióna eur. Medziročne množstvo vyvezenej kávy kleslo približne o 17 % a v porovnaní s päťročným priemerom bolo nižšie až o vyše pätinu. Krajinou
číslo jeden, kam smerovalo v priebehu posledných päť rokov zo Slovenska najviac praženej i nepraženej kávy, bolo Maďarsko, nasledovalo Rakúsko, Česká republika, Poľsko a Rumunsko.
Podľa údajov Eurostatu sa v Európskej únii v roku 2021 vyprodukovalo takmer 2 milióny ton kávy. Spomedzi členských štátov najviac praženej kávy vyrobilo Nemecko (561 tis. ton, čo je 28,5 % z celkovej produkcie EÚ), za ním je Taliansko (525 tis. ton;
26,7 %) a Španielsko (154 mil. ton; 7,8 %). Tieto tri krajiny vyrobili takmer dve tretiny z celkovej produkcie kávy v EÚ.
Medzinárodný deň kávy sa oslavuje od roku 2015 a vyhlásila ho Medzinárodná organizácia pre kávu (International Coffee Organization). Tento deň okrem propagácie a oslavy tohto nápoja slúži aj k tomu, aby sa pozornosť ľudí obrátila tiež k
pracovníkom a životným podmienkam tých, ktorí ju pestujú.

"Turek"
Zalievaná káva, teda miestna klasika nazývaná „turek“, zdá sa, že už spotrebiteľom toľko nevonia. Vôbec najčastejšie si do šálky sypeme instantný, teda rozpustný variant nápoja. Úplne okrajovou záležitosťou sú pritom cereálne náhradky, ktoré nie sú medzi bežnými spotrebiteľmi rozšírené ani príliš obľúbené. Vyhľadávajú ich spravidla ľudia, ktorí sa z nejakého dôvodu vyhýbajú kofeínu, ako napríklad dojčiace matky. Caro a podobné kávoviny sú považované skôr za náhradku kávy.
Okrem granulovanej kávy je na Slovensku obľúbená príprava kávy v kávovare. Vzhľadom na to, že takýto nápoj vyjde v reštaurácii rádovo 10 až 40 krát drahšie, je celkom pochopiteľné, že rastie predaj domácich kávovarov. Či už ide o tie plne automatické alebo pákové s mlynčekom. Obľúbené sú aj stroje na kapsule, vďaka ktorým potom stúpa predaj drahšej porciovanej kávy.

Smäd po káve u nás teda "úspešne" stúpa
…. medziročne to bolo o takmer 7 percent. Napriek tomu sme ešte ďaleko za najväčšími pijanmi. Tými sú Holanďania a Fíni. Káva je všeobecne v Škandinávii veľmi obľúbená. Na popredných miestach v spotrebe nájdeme Švédov, Nórov ale aj Dánov, alebo Islanďanov.. A odkiaľ k nim kvalitné kávové zrná putujú? Zďaleka najväčším svetovým producentom je Brazília, s veľkým odstupom je s polovičnou produkciou Vietnam.
Nič nie je zadarmo.
Medzinárodná kávová organizácia zistila, že najdrahšie vás príde káva na britských ostrovoch, ďalej potom na Malte a v Taliansku. Ani Slováci nie sú z lacného kraja, v medzinárodnom porovnaní cien sme skončili na desiatom mieste, o dve pozície za Českom.